Počuli ste o najväčšej krádeži peňazí u nás?

Pred 67 rokmi v takýchto dňoch prebiehali veľkolepé oslovy oslobenia Česko-Slovenska ruskou armádou spod fašistickej okupácie. Písal sa máj roku 1953 v Česko-Slovensku. Boli to ťažké  časy obnovovania následkov druhej svetovej vojny na našom území.   Pri moci bol predošlí režim pod taktovkou komunistov a prezidentom bol súdruh Antonín Zápotocký. Bol piatok 28.mája 1953 kedy všetky denníky písalo o tom, že žiadna menová reforma “ výmeny peňazí “ sa nechystá a československá mena je silná a stabilná. Už mesiac pred týmto sa pošuškávalo v celej krajine, že má dôjsť k “ ÚDAJNEJ “ výmene peňazí medzi robotníkmi. Nato v nedeľu 30. mája 1953 vystúpil prezident Zápotocký ako najvyššia hlava vtedajšie komunistického režimu u nás v rozhlase s vyjadrením, že : „ Mena v československu je pevná a menová reforma)výmena peňazí) nebude, všetko sú to iba fámy, ktoré šíria triedni nepriatelia.“

1. jún 1953.

Komplikácia bola, že menová reforma (ľudovo tiež výmena peňazí) nakoniec prišla. V čase, keď prezident prednášal svoj prejav, boli už vo vojenských skladoch pripravené nové platidlá, ktoré sa od 1. júna vymieňali za staré prevažne vo veľmi nevýhodnom pomere.

Štátna silná ruka vtedajšieho režimu sa však mala prejaviť skôr a to hneď po 2. svetovej vojne, keď prebehla prvá menová reforma, ktorej cieľom bolo menovo znovu-zjednotiť Slovensko s Čechami a Moravou a zadržať nadbytočné obeživo, ktoré sa začalo kumulovať už počas prvej republiky a ešte viac v čase vojny. Podľa vyjadrení vtedajších politikov bolo v rukách obyvateľov veľmi veľa peňazí a štát sa reformou snažil vysporiadať s dovtedajším prídelovým systémom (ktorý táto reforma zrušila), zamedziť čiernemu trhu a znížiť pomer kúpischopného dopytu voči nízkej povojnovej ponuke spotrebných tovarov (a odstrániť vyplývajúce tendencie k vysokej inflácii ).

Podstata menovej reformy.

Z technického hľadiska sa urobili nasledujúce kroky:

  • Vymenili sa staré peniaze za nové, a to takto:
    • v prípade pracujúcich (a samostatne hospodáriacich roľníkov), ktorí nikoho nezamestnávali, sa menilo 300 starých korún v pomere 5:1, ostatná hotovosť v pomere 50:1
    • v prípade občanov, ktorí niekoho zamestnávali, sa menilo v pomere 50:1
    • vklady na vkladných knižkách do 50 000 starých korún sa menili v závislosti od vkladu v pomere 5 – 25:1, vklady nad 50 000 starých korún sa menili v pomere 50:1
    • vklady podnikového a školského sporenia, vklady na bežných účtoch socialistických podnikov a iných socialistických organizácií, vklady na účtoch JRD sa menili v pomere 5:1 (pokladničná hotovosť v pomere 50:1)
    • vklady na bežných účtoch súkromných podnikov sa prepočítavali do výšky mesačnej mzdy robotníkov za predchádzajúci mesiac v pomere 5:1, ostatné v pomere 50:1
    • prémie zaplatené na životné poistenie sa menili v pomere 20:1
  • Zlatý obsah koruny bol stanovený ako 1 Kčs = 123,426 mg rýdzeho zlata. Predtým bola koruna (v rámci brettonwoodského systému) viazaná na zlato len nepriamo tým, že bola viazaná na americký dolár (kurz 50:1), ktorý zas bol viazaný na zlato (z toho vyplýval nepriamy zlatý obsah koruny vo výške 1 Kčs = 17,779 mg rýdzeho zlata).
  • Zrušili sa úplne zvyšné prostriedky na viazaných vkladoch a záväzky tuzemských cenných papierov z reformy z roku 1945.
  • Bol odstránený prídelový systém zásobovania (tzv. viazaný trh), ktorý existoval od začiatku druhej svetovej vojny. To znamená, že dovtedajší dvojaký trh (t.j. jednak viazaný trh a jednak – od roku 1949 – aj klasický, voľný trh) bol zrušený a bol zavedený voľný trh aj tam, kde dovtedy bol viazaný trh. Výnimku tvorilo palivo, osobné automobily a niektoré iné úzkoprofilové výrobky.
  • Boli stanovené nové ceny. 
  • Mzdy a platy, penzie a podobné dôchodky bežného obyvateľstva sa vyplácali v pomere 5:1.
  • Boli zvýšené mzdy do istej hranice, nižšie dôchodky sociálneho zabezpečenia a prídavky na deti. Rodinám s aspoň 2 deťmi boli zvýšené daňové úľavy. Roľníkom boli zvýšené príplatky za nadzmluvné dodávky poľnohospodárskych výrobkov a od septembra 1953 aj výkupné ceny.

Štyri dni po reforme bolo vymenené 49,1 miliardy starých korún za 1,4 miliardy nových (teda priemerne v pomere 35:1, pričom zmena cien bola približne 10:1 až 5:1).

Dňa 30. mája 1953 schválilo NS zákon o peňažnej reforme. Čs. občania prichádzajú do výmenných stredísk, aby si vymenili staré peniaze za novú menu. Na sn. bankový úradníci prepočítavajú staré peniaze — Czechoslovakia 1953. Bank employees count old currency banknotes after the monetary reform. CTK Photo / Viktor Hluk

NEPOKOJE

V niektorých mestách došlo po reforme k nepokojom najmä medzi robotníkmi. Najsilnejší odpor vzbudila menová reforma v Plzni, kde bol jej dosah ešte zvýraznený tým, že plzenská Škodovka úmyselne vyplatila mzdy skôr, pred reformou (pozri Plzeňské povstanie 1953 https://plzensky.denik.cz/zpravy_region/plzen-pred-60-lety-povstala-kvuli-penezum-20130531.html).

Nepokoje vypukli aj v Prahe, v závode ČKD sa demonštrovalo, časť demonštrantov vyšla aj do ulíc. Na Slovensku nedošlo veľmi k pouličným nepokojom, ale ľudia zastavovali prácu. Väčšie štrajky prebehli v Ružomberku, Lubeníku, Liptovskom Mikuláši, Zlatých Moravciach a Handlovej. Podľa odhadov Slovenskej akadémie vied prácu na Slovensku vtedy zastavilo 200 000 ľudí.

PO ZMENE PEŇAZÍ NARASTALI EXPONENCIÁLNE SAMOVRAŽDY.

Ak sa vám menová reforma nepáčila, poslali vás do uránovej bane. Najhoršie na tom boli tí, čo si v banke zobrali úver a nestihli peniaze minúť.

O čom teda bola menová reforma v roku 1953?

Boli to vlastne dve menové reformy iba v odstupe ôsmich rokov, ktoré spolu súviseli. Prvá bola hneď po vojne v 1945, keď sa znova spojilo Československo a išlo sa skoncovať so starými peniazmi. Volali ich fašistické. Nové peniaze sa vytlačili vo Veľkej Británii ešte počas vojny, takže na nich ani nie je dátum. Nevedelo sa, kedy sa vojna skončí a pustia sa do obehu. Za nové peniaze ste si mohli vymeniť maximálne päťsto korún. Ten zvyšok ste si museli dať na účty, ktoré sa zmrazili!

Tie peniaze sa už nedali použiť?

Len veľmi obmedzene zo sociálnych dôvodov, napríklad na pomník zomretému manželovi, na internát študujúceho dieťaťa či pri narodení. Z takto zmrazených peňazí Slováci od konca vojny do reformy v 1953 vyčerpali len osem percent. Česi v tom vedeli lepšie chodiť, vyčerpali približne dvadsať percent.

Ako vlastne v realite prebehla menová reforma v 1953?

Zo dňa na deň oznámili, že peniaze sa menia za nové, tie sa tajne vytlačili v Rusku. Čím viac peňazí ste mali, tým horším pomerom vám ich zamenili. Napríklad za päťtisíc korún ste dostali tisícku, teda 20 percent, za stotisíc už len päť percent. Zároveň klesli aj ceny, približne na dvadsať percent.

Čiže ak ste mali len päťtisíc korún, o nič ste neprišli?

Nejak tak. Ale väčšina ľudí mala oveľa viac peňazí, sporili si celý život! Na účtoch mali od konca vojny zmrazené peniaze, celé rodinné úspory. Alebo mali celoživotné úspory doma pod vankúšom. Drvivú väčšinu ľudí tá zmena okradla o to, čo si prácne usporili. Dlhopisy, životné poistky a podobné aktíva, tie skončili na úplnej nule. Ak si niekto platil poistku dvadsať rokov, nemal z nej ani korunu!

Akú hodnotu malo päťtisíc korún?

Povedzme hodnotu jedného obleku. Alebo plat učiteľa. Baník mal sedemtisíc. Ak mal baník odložený čo len jeden plat, štát ho okradol.

Keď sa na Cypre znehodnocovali vklady pred pá rokmi, politici si peniaze previedli preč, prv než došlo k zmene. Bolo to tak aj v roku 1953?

Podobne. Papaláši si zriadili vkladné knižky na doručiteľa a na ne si rozdelili peniaze po päťtisíc korún. Teoreticky mohli mať aj desiatky či stovky knižiek. Nielenže o nič neprišli, ale ešte zarobili, lebo za päťtisíc premenených na tisíc ste kúpili o niečo viac ako predtým.

Povrávalo sa, že sa také niečo chystá?

Pošuškávalo sa o tom, prezieravejší si to vymenili za tovar na voľnom trhu. No komunisti proti tomu bojovali. Tesne predtým, ako prišlo k reforme, bolo mnoho obchodov zatvorených, všade sa akože maľovalo, bola inventúra a podobne. Keď prebehla reforma, zrazu sa na pulty dostal tovar, ktorý bol zadržiavaný. No predtým ste chodili s peniazmi po meste a nemohli ste za ne nič kúpiť. Luxusný tovar bol stiahnutý z trhu. Napríklad klavíry či koberce. Do rádia a po obciach dali rozhlasovať, že žiadna reforma meny nebude. Po nej zasa hovorili, že nová mena bude spojená s rubľom, akože najpevnejšou menou na svete, a odpúta sa od dolára.

Ak ste mali v banke dlh?

Ten sa prepočítaval pomerom jedna ku piatim, teda najnevýhodnejším kurzom z tých, ktoré sa použili na výmenu peňazí. Napríklad človek, ktorý si ešte predtým požičal 50-tisíc korún, lebo si chcel kúpiť napríklad nový nábytok, ale žiaľ nestihol to, lebo v obchodoch už nič hodnotné nebolo. Takže peniaze mal doma. Nakoniec mu po reforme celý dlh výrazne narástol, lebo dlh mu prepočítali horším kurzom ako hotovosť!

Reakcie ľudí?

Frustrácia bola obrovská, bolo veľmi veľa samovrážd, niekde rabovali úrady a napadli komunistických funkcionárov. Veľa ľudí skončilo v uránových baniach za rozvracanie republiky. Stačilo, že verejne hovorili, že sa im to nepáči. Napríklad ho zbalil eštebák, ktorý počul, že na ulici nadávate na menovú reformu a povedal vám, že poďte s nami. Desať rokov vás nikto nevidel, rodina ani nevedela, kam vás zobrali.

 Výsledok menovej reformy.

Menová reforma mala mať výhradne iba triedny charakter, postihnuté mali byť hlavne tie majetkové hodnoty, ktoré boli v rukách kapitalistov, špekulantov a zvyšku buržoázie, avšak ako blesk zastihla aj všetkých bežných ľudí, ktorí celý život si poctivo sporili a odkladali hotovosť doma pod vankúš na horšie časy.  

Aj táto historicky nezabudnuteľná reforma výmeny peňazí vo finančnom systéme mala mať výlučne iba ozdravujúci charakter na vtedajší život. ALE doplatili nato najviac všetci bežní ľudia, ktorí slepo verili vtedajšiemu systému riadenia a  vyjadreniam politikov a prišli o hodnoty svojich celoživotných úspor. 

Máte o tom vôbec predstavu, že dnes stojíme na prahu asi najväčšej očakávanej a v zákulisí aktuálneho diania okolo „korona vírusu“  už pripravovanej zmeny v blízkej budúcnosti (bavíme sa tu možno o dvoch až štyroch rokoch nie o desaťročiach či storočiach) peňažného systému, aj s potrebným postupným sťahovaním hotovosti z obehu a spustením nezvratne potrebných nových digitálnych regulovaných mien centrálnymi bankami (ktoré ako všetky zmeny v peňažnom systéme naposledy u nás prechod zo slovenskej koruny na euro v pomere 30,126 ku 1 sa udial 1.1.2009) budú mať svoj nejaký výmenný pomer. Otázka je ako sa tento výmenný pomer dotkne úspor každého z vás… . 

“Dnes je vhodné byť reálne pripravený na nastávajúcu zmenu peňažného systému, ako byť zaslepený vierou z akýchkoľvek vyjadrení politikov, a tak byť zaskočený z negatívnej ujmy na hodnotách a objemoch svojich finančných rezerv.”

NOEM.